व्याधस्याचरणं ध्रुवस्य च वयो विद्या गजेन्द्रस्य का
कुब्जायाः किमु नाम रूपमधिकं किं तत्सुदाम्नो धनम् ।
वंशः को विदुरस्य यादवपतेरुग्रस्य किं पौरुषं
भक्त्या तुष्यति केवलं न च गुणैर्भक्तिप्रियो माधवः ॥

vyādhasyācaraṇaṁ dhruvasya ca vayo vidyā gajendrasya kā
kubjāyāḥ kim u nāma rūpam adhikaṁ kiṁ tat sudāmno dhanam |
vaṁśaḥ ko vidurasya yādava-pater ugrasya kiṁ pauruṣaṁ
bhaktyā tuṣyati kevalaṁ na ca guṇair bhakti-priyo mādhavaḥ ||
(An unidentified south kavi; cited in Hari-bhakti-vilāsa: 11.593; Padyāvalī: 8)

“Did the hunter have good conduct?
Did Dhruva have age?
Did Gajendra have knowledge?
Did Kubjā have special beauty?
Did Sudāmā have wealth?
Did Vidura have a noble lineage?
Did the King of the Yadus, Ugrasena, have valor?
He whose pleasure is bhakti,
Mādhava,
Is satisfied only by bhakti,
And not by qualities [such as those aforementioned].”

Categories

, , , , , , , , , , , ,
Scroll to Top