श्रीकृष्णचन्द्र कस्यापि तृप्तिरस्तु कदापि न ।
भवतोऽनुग्रहे भक्तौ प्रेम्णि चानन्दभाजने ॥
विदग्धनिकराचार्य को नामायं वरो मतः ।
स्वभावो मत्कृपाभक्तिप्रेम्णां व्यक्तोऽयमेव यत् ॥
śrī-kṛṣṇacandra kasyāpi tṛptir astu kadāpi na |
bhavato’nugrahe bhaktau premṇi cānanda-bhājane ||
vidagdha-nikarācārya ko nāmāyaṁ varo mataḥ |
svabhāvo mat-kṛpā-bhakti-premṇāṁ vyakto’yam eva yat ||
(Bṛhad Bhāgavatāmṛta: 1.7.135–6)
[Nārada said:] “O Śrī Kṛṣṇacandra, may no one ever feel satiated by your grace, by bhakti [to you], or by prema [for you], all of which are reservoirs of bliss.”
[Bhagavān replies Nārada:] “O ācārya of the clever, what kind of benediction is this? This nature of my grace, bhakti [to me], and prema [for me] is well known.”