प्रेमा नामाद्भुतार्थः श्रवणपथगतः कस्य नाम्नां महिम्नः
को वेत्ता कस्य वृन्दावनविपिनमहामाधुरीषु प्रवेशः ।
को वा जानाति राधां परमरसचमत्कारमाधुर्यसीमा-
मेकश्चैतन्यचन्द्रः परमकरुणया सर्वमाविश्चकार ॥
premā nāmādbhutārthaḥ śravaṇa-patha-gataḥ kasya nāmnāṁ mahimnaḥ
ko vettā kasya vṛndāvana-vipina-mahā-mādhurīṣu praveśaḥ |
ko vā jānāti rādhāṁ parama-rasa-camatkāra-mādhurya-sīmām
ekaś caitanyacandraḥ parama-karuṇayā sarvam āviścakāra ||
(Caitanya-candrāmṛta: 130)
“Who would have heard of that amazing object [i.e., the supreme puruṣārtha] known as prema? Who would know of the name’s glory? Who would have entered the absolute sweetness of Vṛndāvana’s groves? Who would have known Rādhā, the [personified] climax of the astonishing sweetness of the supreme rasa? Only Caitanyacandra, out of his supreme compassion, has revealed all of this.”