धर्मार्थकाममोक्षेषु वैचक्षण्यं कलासु च ।
करोति कीर्तिं प्रीतिं च साधुकाव्यनिषेवणम् ॥
dharmārtha-kāma-mokṣeṣu vaicakṣaṇyaṁ kalāsu ca |
karoti kīrtiṁ prītiṁ ca sādhu-kāvya-niṣevaṇam ||
(Bhāmahālaṅkāra: 1.2; cited in Sāhitya-darpaṇa)
“Cultivation [i.e., composition and study] of fine poetry (kāvya) leads to proficiency in dharma, artha, kāma, mokṣa, and the arts, as well as renown and pleasure.”